Svätý Stanislav

Svätý Stanislav

Stanislav Srnec

Poľský Ján Krstiteľ

———————————–
V tomto čase prežívame Veľkonočné tajomstvo Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania. Náš Pán obetoval svoj život, aby zvíťazil nad smrťou, a tak nás zachránil. Veľa svätcov nasledovalo jeho príklad a pokorne znášajúc svoje utrpenie prijalo smrť pre slávu Božiu. Jedným z nich je aj svätý Stanislav, ktorého spomienku si budeme 11. apríla pripomínať.

Sv. Stanislav sa narodil okolo roku 1030 pravdepodobne v dedinke Szczepanow neďaleko Krakova, preto sa v literatúre zvykne uvádzať aj ako Szczepanowski. Svoje vzdelanie nadobúdal štúdiom v Hnezdne, v belgickom Liege a pravdepodobne aj v Paríži. Po návrate domov bol menovaný za kanonika krakovskej katedrály. Pre jeho výnimočné schopnosti ho v roku 1072 pápež Alexander II. ustanovil za krakovského biskupa.

Stanislav tvrdo pracoval na dokončení a prehĺbení christianizácie poľského ľudu a mnoho síl venoval aj obnove duchovenstva podľa dobových reformných snáh. Vo svojom úrade sa sv. Stanislav stal echom hlasu volajúceho na púšti – za jeho postoje ho ľud spontánne pomenoval “poľským Jánom Krstiteľom”. Bol totiž jedným z kňazov, ktorí mali svojich veriacich tak radi, že ich vedeli aj pokarhať pre ich vlastné dobro.

V období jeho pôsobenia vládol v Poľsku kráľ Boleslav II. Tento panovník neviedol príkladný život, nespravodlivo a hrubo sa správal ku svojim poddaným, neoprávnene zasahoval do správy Cirkvi. A na dôvažok si chcel vziať bratovu manželku. Biskupovi Stanislavovi záležalo viac na záchrane ľudskej duše ako na osobných výhodách, a preto keď videl, čo kráľ koná, neváhal vystúpiť proti jeho previneniu a smelo ho viackrát pokarhal.

Kráľ Boleslav sa však neprestajne dopúšťal mnohých zločinov a po víťazstve v Rusku ich ešte sebavedome zväčšoval. Neohrozený biskup, povestný svätým životom, ho napokon vylúčil z Cirkvi, ba zakázal mu i vstup do chrámu. Kráľa toto rozhodnutie podráždilo natoľko, že sa rozhodol pripraviť vzburu a Stanisla-vovu smrť.

Jedenásteho apríla 1079 prišiel Boleslav II. so svojimi vojakmi ku kaplnke sv. Michala v Krakove, kde mal svätec slúžiť omšu. Stanislav bol však u ľudu obľúbený a ani vojaci sa neodvážili naňho vztiahnuť ruku. Sám kráľ sa preto rozzúrene vrhol na biskupa a rozťal mu hlavu na dvoje. Bol dokonca taký surový, že dal príkaz, aby telo sv. Stanislava rozsekali a rozhádzali zveri.

Časť jeho pozostatkov pochovali priamo na cintoríne pri kostolíku, neskôr ich preniesli do katedrálneho chrámu, kde im ľudia vo veľkom počte preukazovali úctu. Samotného kráľa šľachta zakrátko prinútila opustiť krajinu. Zomrel ako kajúcnik v zabudnutom korutánskom kláštore.

Stanislava svätorečil v roku 1253 pápež Inocent IV. Dodnes je jeho úcta rozšírená medzi poľským ľudom – celý národ si ho vyvolil za svojho patróna. V Poľsku mu bolo v priebehu histórie zasvätených vyše 160 kostolov, za hranicami krajiny ďalších temer 300.

V roku 1979 sa v Krakove konali veľkolepé oslavy 900. výročia jeho smrti. Na ich prípravách sa podieľal aj nástupca sv. Stanislava na biskupskom stolci Karol Wojtyla, vtedy už pápež Ján Pavol II.

V našom živote je veľa chvíľ a situácií, kedy musíme s nebojácnosťou a odvahou zaujať správny postoj k ťažkostiam. Aby sme však vedeli zostať odvážni ako svätý Stanislav, mal by byť náš každodenný život rovnako príkladný a bezúhonný…